- Hmotnosť:
1007.18734 g/mol
- Vzorec:
C43H66N12O12S2
- Sekvencia:
H-Cys-Tyr-Ile-Gln-Asn-Cys-Pro-Leu-Gly-NH2
- CAS:
50-56-6
INFORMÁCIE O PEPTIDE
Oxytocín je hormón cicavcov, ktorý v mozgu pôsobí predovšetkým ako neuromodulátor. Najznámejší je vďaka svojmu účinku na sexuálnu reprodukciu, a hlavne na priebeh a doznievanie pôrodu. Po roztiahnutí maternice a krčka pri pôrode sa uvoľňuje vo veľkých množstvách, čo pôrod uľahčuje. Po stimulácii bradaviek umožňuje dojčenie. Slovo oxytocín pochádza z gréckeho jazyka, v ktorom označuje práve rýchly pôrod. Peptid Oxytocin sa syntetizuje ako neaktívny prekurzorový proteín z OXT génu. Presnejšie je to nonapeptid zložený z deviatich aminokyselín. Štruktúra peptidu Oxytocin je podobná vazopresínu (cys,tyr,phe, gln,asn,cys, pro,arg,gly-NH2), nonapeptidu so sulfidovým mostíkom, ktorý sa vo svojej sekvencii od Oxytocínu líši dvomi aminokyselinami. Oxytocin a vazopresín oddelil a zosyntetizoval Vincent du Vigneaud v roku 1953, za čo mu bola v roku 1955 udelená Nobelová cena za chémiu. Sú to jediné hormóny, ktoré produkuje zadný lalok ľudskej hypofýzy, ale pôsobia v iných oblastiach. Neuróny Oxytocínu však produkujú aj iné peptidy, vrátane hormónu uvoľňujúceho kortikotropín a dinorfínu, ktoré účinkujú lokálne. Oxytocín má periférne (hormonálne) účinky, a taktiež účinky na mozog. Sprostredkúvajú ich špecifické, oxytocínové receptory s vysokou afinitou. Oxytocínový receptor je receptor spriahnutý s G-proteínmi a vyžaduje si Mg2+ a cholesterol. V hypotalame sa Oxytocin produkuje v magnocelulárnych neurosekrečných bunkách supraoptického a paraventrikulárneho jadra a uskladňuje sa v Herringových telieskach zadného laloku hypofýzy na zakončeniach nervových výbežkov. Oxytocin produkujú aj niektoré neuróny paraventrikulárneho jadra, ktoré vyčnievajú do ostatných častí mozgu a miechy. Podľa druhu, bunky exprimujúce Oxytocínové receptory sa môžu nachádzať aj v iných oblastiach, a to napríklad v centrálnom amygdalárnom jadre striae terminalis. V laloku hypofýzy sa oxytocín zabalí do mechúrikov s hustým vnútrom a v nich sa viaže na neurofyzín I. Vylučovanie Oxytocínu z neurosekrečných nervových zakončení reguluje elektrická aktivita buniek oxytocínu v hypotalame. Peptid dokáže poskytnúť účinnú liečbu prejavov autistického repetitívneho a afiliatívneho správania. Liečba týmto peptidom priniesla výsledky vo forme lepšie zvládnutého emotívneho ústneho prejavu u dospelých s autizmom. Dva príbuzné výskumy na dospelých, z ktorých jeden prebehol v roku 2003 a druhý v roku 2007, dokázali, že Oxytocin znížil prejavy repetitívneho správania a zlepšil vyjadrovanie emócií. Najnovšie sa osvedčilo užívanie peptidu u detí do 12 rokov s poruchami autistického spektra. Vďaka nemu lepšie rozpoznávajú a prejavujú svoje emócie. Výskum potvrdil, že Oxytocin vyvoláva u partnerov pocit spokojnosti, pokoja a bezpečia a tlmí úzkosť. Množstvo pozorovaní už ukázalo súvislosť Oxytocínu s naväzovaním medziľudských vzťahov, keďže posilňuje dôveru a zmierňuje strach. Jedna štúdia definitívne potvrdila súvislosť medzi hladinou Oxytocínu v krvnej plazme a stupňom úzkosti prostredníctvo skúmania romantického vzťahu dospelých jedincov. Vzniká preto predpoklad, že Oxytocin zohráva významnú rolu v mozgovej činnosti pri obrane pred strachom a úzkosťou a pri riadení správania, vďaka čomu telo dosahuje orgazmus. Niekoľko pozorovaní objavilo súvis medzi hladinou plazmatického Oxytocínu a romantickým vzťahom. Ak je napríklad pár dlhšiu dobu od seba odlúčený, môže sa u nich zvýšiť úzkosť v dôsledku nedostatku fyzickej náklonnosti. Oxytocin môže pomôcť jedincom v romantickom vzťahu zmiernením pocitu úzkosti v čase odlúčenia. Jeden výskum zachytil u ostatných cicavcov zvýšenie hladiny Oxytocínu počas sexuálneho vzrušenia, asi v dôsledku dráždenia bradaviek a dvorcov prsných bradaviek, genitálií a/lebo okolia genitálií. Murphy a kol. (1987), ktorí skúmali ľudí, zistili, že hladina Oxytocínu vzrastá počas sexuálneho vzrušenia bez prudkého zosilnenia orgazmu. Novšie pozorovanie zaznamenalo zvýšenie hladiny plazmatického Oxytocínu bezprostredne po orgazme, ale iba u malej vzorky ľudí, čomu nemožno pripisovať štatistickú dôležitosť. Autori vyhlásili, že tieto zmeny „môžu jednoducho zachytávať vplyv kontraktilných vlastností na reprodukčného tkanivo.“ Samice potkanov, ktorým po pôrode podajú protilátky Oxytocínu, neprejavujú typické materské správanie. Naopak, samice oviec, panny, prejavili materské správanie voči cudzím jahňatám po tom, čo im do cerebrospinálnej tekutiny infúziou aplikovali tento peptid. Takéto správanie by inak neprejavili. Oxytocin sa podieľa na spustení materského správania, nie na jeho udržaní. Napríklad, vyššiu hladinu Oxytocínu majú matky pri kontakte s cudzími deťmi než s vlastnými. Oxytocin aplikovaný injekčne do cerebrospinálnej tekutiny u potkanov vyvoláva spontánnu erekciu ako dôkaz účinkov na hypotalamus a miechu. Protilátky Oxytocínu podané centrálne do oxytocínových receptorov môžu zabrániť erekcii, ktorá nastala bez fyzickej stimulácie, ako prostriedok na sebaovládanie pri sexuálnom vzrušení. Výskumy, pri ktorých sa podali protilátky Oxytocínu samiciam potkanov, priniesli poznatky o tom, že tento peptid podporuje prejavy reprodukčného správania (lordózu), čo predpokladá zvýšenie sexuálnej prístupnosti.
HLAVNÉ ÚČINKY PEPTIDU
V posledných rokoch sme boli bombardovaní štúdiami o hormóne Oxytocin. Výskumníci preukázali, že zvyšuje dôveru a pomáha vytvárať sociálne väzby. Získal dokonca povesť ako “hormón lásky”. Napriek všetkým týmto zisteniam zostáva lekárske využitie tohto hormónu obmedzené na pôrodníctvo, kde sa používa na vyvolanie pôrodu a pomoc pri dojčení. Viacero novších štúdií zameraných na tento peptid dokonca dosiahlo fázu klinických skúšok, v ktorej sa testuje účinnosť a bezpečnosť látky pred tým, než sa môže stať schváleným liekom so sľubnými výsledkami. Oxytocin je hormón vylučovaný zo zadného laloku hypofýzy, čo je štruktúra o veľkosti hrášku na spodnej časti mozgu. Niekedy sa nazýva aj ako “hormón maznania” alebo “hormón lásky”, pretože sa uvoľňuje vtedy, keď sa ľudia pritúlia alebo nadviažu spoločenský kontakt. Podľa štúdie z roku 2009 uverejnenej v časopise Hormones and Behavior môže dôjsť k zvýšeniu hladiny oxytocínu dokonca aj vtedy, keď sa hráte s vašim psom. No prezývky tohto hormónu môžu byť zavádzajúce. Oxytocin môže tiež zosilniť spomienky na zlé väzby, ako napríklad v prípadoch, keď majú ľudia zlé vzťahy so svojou matkou. Taktiež môže spôsobiť to, že ľudia menej akceptujú iných ľudí, ktorých vnímajú ako „outsiderov“. Jeho pôsobenie závisí od prostredia.
VÝSLEDKY ŠTÚDII S OXYTOCÍNOM
Vzhľadom k tomu, že existuje množstvo štúdii zameraných na Oxytocín, existuje tiež veľa rozdielnych názorov. Niektorí ľudia jednoducho hneď vyvodzujú závery. To, čo sa nedávno stalo s testosterónom sa teraz deje s oxytocínom. Výskumníci dospeli k záveru, že exogénne aplikovanie (injekčné) testosterónu nebude mať za následok rast svalovej hmoty. Stalo sa však to, že nepoužívali správnu diétu a cvičenie, atď. Kým účinky Oxytocínu boli doteraz skôr mierne než drastické, stále by mohol zohrávať dôležitú úlohu v liečbe. Väčšina štúdií sledovala účinky na pacientov po jedinej dávke. V prípade, že by sa takýmto spôsobom podával Prozac (predpisované antidepresívum), jeho účinky by pôsobili rovnako mierne. Vedci tiež nevedia, aké vysoké dávky alebo ako často by sa mali podávať, aby mal Oxytocin zmysluplný účinok. Zistiť takéto dávkovanie môže byť ťažké. Kým účinky Oxytocínu boli doteraz skôr mierne než drastické, stále by mohol zohrávať dôležitú úlohu v liečbe. Aj pri testosteróne sme videli, že vedci sa mýlili, dôkazom čoho bola veľkosť kulturistov na javisku. Rovnako ako morčatám sa ľuďom injekčne aplikovali kompletné stohy rôznych orálnych a injekčných steroidov s anti-estrogénmi, peptidmi a inými látkami. Veci sa zmenili po Bhasinovej štúdii “Testosterone dose-response relationships in healthy young men.” (Vzťahy dávka-dodpoveď u testosterónu u mladých zdravých mužov). Komplikáciou navyše je, že väčšina výskumníkov podávala testovaným subjektom Oxytocin pomocou intranazálneho spreja. Dr. Heroghe napísal vo svojej knihe “Hormone Handbook” (Príručka o hormónoch), že najlepšie výsledky získame vtedy, keď sa Oxytocin aplikuje sublingválne vo forme farmakologicky vyrobenej pastilky. Napísal, že intranazálnym sprejom sa dosiahla nízka hodnota. Pomalým uvoľňovaním v ústach (farmakologicky vyrobenou pastilkou) sa dosiahla stredná hodnota a podkožnou injekciou sa dosiahla vysoká hodnota. Taktiež napísal, že intravenóznym podávaním (syntocinon) sa dosiahla vysoká hodnota, no tento spôsob aplikácie sa odporúča pri pôrode. Oxytocin je jedným z mnohých neuropeptidov prítomných a produkovaných v tele cicavcov. Zdá sa, že o ňom vieme už asi 100 rokov, no len nedávno sme ho začali študovať do hĺbky. Vedci v súčasnej dobe chápu, akú potenciálnu úlohu zohráva vo všetkom počnúc pôrodnými kontrakciami cez hlboké diskusie, dojčenie, autizmus, sexuálne vzrušenie, aktivitu a orgazmus až po altruizmus a všetky druhy všeobecných sociálnych interakcií (dobré, zlé a iné) u ľudí oboch pohlaví, ktorí môžu zažiť alebo zažívajú všetky alebo len niektoré z týchto vecí. Zdá sa, že u ľudí sa hladina Oxytocínu môže zvýšiť aj vtedy, ak sa nachádzajú v blízkosti modrej farby. Ako veľa alebo málo Oxytocínu sa uvoľní v priebehu týchto alebo ďalších činností sa medzi cicavcami výrazne líši, a to dokonca aj u cicavcov rovnakého pohlavia alebo ktorí prežívajú rovnaký druh zážitku (v ktorom oxytocín je alebo nie je prítomný). Veľa prejavov ľudského správania je ovplyvnené hormónmi. Je tu kortizol, ktorý je zapojený do stresovej reakcie a energetickej bilancie. Testosterón, mužský pohlavný hormón, robí mužov konkurencieschopnejšími. Oxytocin plní rôzne spoločenské a fyziologické funkcie v mozgu a tele. Výskumníci často skúmajú účinky jednotlivých hormónov na správanie a ich účinnosť v laboratórnych pokusoch so študentmi. Silnou stránkou týchto štúdií je, že môžu preukázať príčinu a následok. K zmene správania dochádza len u jedincov užívajúcich hormóny, nie u tých, ktorí užívajú placebo. No aj tento výskum má svoje slabé miesta. Často sa zameriava na jednotlivé hormóny, ignorujúc ich potenciálne interakcie. Takýto výskum má viacero prekážok. Vzhľadom k tomu, že Oxytocin je veľká molekula, neprechádza veľmi ľahko z krvného riečišťa do mozgu. Taktiež rýchlo degraduje v žalúdku a v krvi.
VPLYV OXYTOCÍNU NA SVALY
Ľavý obrázok znázorňuje zdravé svalové tkanivo mladej myši.
Stredný obrázok ukazuje, že účinnosť mechanizmov svalovej opravy s vekom klesá, čo má za následok menšiu hustotu svalových vlákien a zvýšené zjazvenie tkaniva u starej myši.
Vstrekovanie oxytocínu rýchlo obnovuje staré tkanivá, ako je znázornené na obrázku vpravo.
Od narodenia až do veku 30 rokov vaše svaly naďalej rastú a silnejú. No v určitom okamihu po 30. roku vášho života začnete strácať svalovú hmotu a silu, čo ovplyvní vašu koordináciu. Toto ochorenie nazývané sarkopénia, ktoré je súčasť procesu prirodzeného starnutia, je najčastejšie pozorovateľné u neaktívnych osôb, no ovplyvňuje aj tých, ktorí sú po celý život fyzicky aktívni. Regeneračná schopnosť kostrového svalstva s pribúdajúcim vekom klesá. Predchádzajúce štúdie ukazujú, že tento proces môže byť zvrátený vystavením mladému obehu. No systémové vekovo špecifické faktory zodpovedné za tento jav sú do značnej miery neznáme. Tu uvádzame, že Oxytocin je potrebný pre správnu regeneráciu svalového tkaniva a homeostázu, a že plazmatické hladiny Oxytocínu s pribúdajúcim vekom klesajú. Inhibícia signalizácie Oxytocínu u mladých zvierat znižuje regeneráciu svalov, zatiaľ čo systémové podanie Oxytocínu rýchlo zlepšuje regeneráciu svalov tým, že stimuluje aktiváciu/proliferáciu kmeňových svalových buniek aktiváciou signálnej dráhy MAPK/ERK. Ďalej ukazujeme, že genetický nedostatok oxytocínu nespôsobuje vývojové defekty vo svaloch, no vedie k predčasnej sarkopénii. Vzhľadom k tomu, že Oxytocín je liek schválený FDA, táto práca odhaľuje potenciálny nový a bezpečný spôsob, ako možno bojovať proti alebo predchádzať starnutiu kostrového svalstva (Elabd a kol. 2014).
VPLYV TRENBOLONU A ESTRADIOLU NA OXYTOCÍN A SVALY
Molekulárne mechanizmy v kostrovom svalstve spojené s liečbou hovädzieho dobytka anabolickými steroidmi sú nejasné a našim cieľom bolo charakterizovať transkripčné zmeny. Hovädzí dobytok mal dlhodobo (68 ± 20 dní) implantovaný implantát steroidného hormónu, ktorý obsahoval 200 mg trenbolon acetátu a 20 mg estradiolu (Revalor-H). Vzorky sa zhromaždili biopsiou zo svalu longissimus dorsi (LD) u 48 kusov dobytka (polovica liečených) v lokálnej anestéze. U OE (odlišne exprimované gény) génov sa pozoroval pokles expresie radu génov asociovaných s metabolizmom tukov, čo pravdepodobne odrážalo aktivitu ukladania lipidov v intramuskulárnych adipocytoch. Expresia IGF1 a génov súvisiacich s extracelulárnou matrix, pomalé svalové vlákna a bunkový cyklus boli v liečenom svale zvýšené. Neočakávane sa v liečenom svale pozorovala veľmi vysoká, 21 až 97-krát vyššia expresia mRNA kódujúcej neuropeptidový hormón oxytocín. Tiež sme pozorovali viac než päťdesiatnásobne vyššiu hladinu cirkulujúceho oxytocínu v plazme liečených zvierat v čase biopsie. Pomocou stratégie ko-expresnej siete bol OXTR (oxytocínový receptor) identifikovaný ako hlavný mediátor reakcie svalu na Revalor-H s väčšou pravdepodobnosťou než IGF1R. Opätovné skúmanie in vivo vzoriek LD svalov hovädzieho dobytka počas skorého až stredného vývoja plodu odhalilo >128-násobné zvýšenie expresie oxytocínu, čo sa zhodovalo s diferenciáciou a fúziou myovlákien. Predpokladáme, že oxytocín môže byť zapojený do sprostredkovania anabolických účinkov v liečbe s Revalorom-H. Exogénne podávanie testosterónu a estrogénu ovplyvňuje svalový fenotyp u ľudí. Suprafyziologické dávky androgénov boli po celé desaťročia kľúčovými komponentmi dopingových programov v elitných silových športoch. Zistilo sa, že testosterón indukuje svalovú hypertrofiu a vedie k zvýšeniu dobrovoľnej sily. Estrogén zase stimuluje opravu a regeneračné procesy v svaloch, hoci rozsah a smer svalovej odpovede pravdepodobne závisí od druhu a okolností. Všeobecne povedané, mechanizmus, ktorým pohlavné steroidy sprostredkujú svoj účinok podporujúci rast je pravdepodobne priamy, t.j. väzbou na androgénové a estrogénové receptory exprimované samotným svalom, ako aj nepriamy, indukciou iných cirkulujúcich látok podporujúcich rast, ktoré sekundárne stimulujú rast svalov. Dôkaz pre priame pôsobenie spočíva v tom, že exogénne steroidy vyvolávajú alometrický vzor rastu svalovej hmoty v súlade s hustotou androgénových a estrogénových receptorov, s dramatickejším fenotypom vo svaloch s vyššou hustotou receptorov sexuálnych steroidov. Dôkaz pre nepriame pôsobenie pochádza z pozorovanej indukcie iných známych anabolických činidiel po liečbe steroidmi. Napríklad liečba soleus, prevažne pomalého svalu starých kastrovaných potkanov s 5a-dihydrotestosterónom indukuje IGF1 a mechanický rastový faktor, variant zostrihu IGF1, počas 24 hodín, čo vedie k molekulárnemu prechodu na svalový fenotyp typu II. Podobne, liečba mladého kastrovaného hovädzieho dobytka s estradiolom-17p zvyšuje hladinu rastového hormónu (GH) a IGF1 v plazme. V čase, keď bol nárast svalovej hmoty zjavný sme preskúmali údaje o génovej expresii s vysokou priepustnosťou zo vzoriek svalov pomocou dvoch nedávno zverejnených prístupov sieťovej interferencie na báze ko-expresie nazývaných parciálny korelačný koeficient s teóriou informácií a faktorom regulačného vplyvu (RIF) a štruktúra promótora odlišne exprimovaných génov (OE). Naše výsledky naznačujú dramatickú a neočakávanú indukciu expresie svalového oxytocínu (Oxt, tiež merateľného v plazme na úrovni proteínu. Predpokladáme, že zvýšená expresia Oxt môže prispievať k zvýšeniu svalovej hmoty. Chronické vystavenie anabolickým steroidom indukuje svalovú expresiu oxytocínu a viac ako päťdesiatnásobné zvýšenie cirkulujúceho Oxytocínu u hovädzieho dobytka (De Jager a kol. 2011).
VPLYV OXYTOCÍNU NA OBEZITU, PRÍJEM POTRAVY A MNOŽSTVA VISCERÁLNEHO TUKU
Nedávne štúdie naznačujú, že Oxytocin (Oxt) sa zúčastňuje energetického metabolizmu. Naším cieľom bolo preskúmať akútne a subchronické účinky periférnej liečby s Oxt podávaným rôznymi cestami na príjem potravy a energetickú bilanciu. Intraperitoneálna (ip) injekcia Oxt znižuje v závislosti od koncentrácie príjem potravy u myší. Ip injekcie Oxt indukovali expresiu c-Fos v hypotalame a mozgovom kmeni, vrátane nucleus arcuatus (ARC), paraventrikulárneho jadra (PVN) a nucleus tractus solitarius (NTS). Podkožná (sc) injekcia Oxytocínu (Oxt) potlačila príjem potravy u normálnych a obéznych myší, u ktorých bola obezita indukovaná stravou s vysokým obsahom tuku (DIO). Denná podkožná injekcia Oxt po dobu 17 dní znížila príjem potravy DIO myší po dobu 6 dní a telesnú hmotnosť počas celej doby liečby a ďalších 9 dní po prerušení podávania Oxt. Infúzie Oxt podkožne implantovanými osmotickými minipumpami po dobu 13 dní znížili príjem potravy, telesnú hmotnosť, obsah viscerálneho tuku a veľkosti adipocytov DIO myší. Infúzia Oxt tiež znížila respiračný kvocient, konkrétne v svetlej fáze, znížila množstvo tuku v pečeni a intoleranciu glukózy bez ovplyvnenia normálneho krvného tlaku DIO myší. Tieto výsledky ukazujú, že periférna liečba s Oxt znižuje príjem potravy a množstvo viscerálneho tuku, zmierňuje obezitu, znižuje množstvo tuku v pečeni a intoleranciu glukózy. Periférna liečba s Oxt poskytuje nový terapeutický prístup k liečbe obezity a hyperfágie.
VPLYV OXYTOCÍNU NA KOSTI
Jedným z najvýznamnejších výsledkov, ktoré boli nedávno dosiahnuté vo výskume kostí, je zistenie, že hormóny hypofýzy majú zásadný vplyv na kosti. Os hypofýza-kosť sa preto stala jednou z hlavných tém vo fyziológii kostí. Je tu relevantný dôkaz o tom, že Oxytocin zo zadnej hypofýzy (OT) priamo reguluje kostnú hmotu, pričom v minulosti sa predpokladalo, že reguluje výhradne pôrod a dojčenie. Osteoblasty a osteoklasty exprimujú OT receptory (OTR), ktorých stimulácia zvyšuje kostnú hmotu. Tieto zistenia poskytujú dôkaz o anabolickom pôsobení OT v regulácii kostnej hmoty a naznačujú, že OT v kostnej dreni môže zvýšiť vplyv estrogénu na tvorbu kosti prostredníctvom autokrinného pôsobenia. Táto novo objavená fyziologická úloha OT v udržiavaní integrity kostí ďalej navrhuje potenciálne využitie tohto hormónu v liečbe osteoporózy (Colaianni a kol. 2014).
DÁVKOVANIE A APLIKÁCIA PEPTIDU
Peptid Oxytocin sa štandardne dávkuje v rozmedzí 20 – 120 mcg pre jednotlivú dávku, pri oboch pohlaviach. Dávka sa odporúča aplikovať v čase 10–30 minút pred dobou požadovaného pôsobenia jeho účinkov. Vo všeobecnosti sa dávkovanie peptidu uvádza v jednotkách IU. Jedna medzinárodná jednotka (IU) Oxytocínu sa rovná približne dvom mikrogramom (mcg) peptidu. Pri aplikácii Oxytocínu sa pre svoju efektívnosť využíva injekčná forma (intravenózne alebo podkožne) alebo orálna forma s pomalím uvoľňovaním. Peptid sa môže aplikovať aj intramuskulárne (aplikácia do svalu), ale najviac odporúčaná forma aplikácie je subkutánna injekcia (podkožná aplikácia) pomocou inzulínovej striekačky. Aplikovať sa musí nalačno (po 1-3 hodinách od posledného jedla) a po aplikáci peptidu je potrebné nepríjmať potravu aspoň ďalších 20-30 minút.
TYP DÁVKY | MNOŽSTVO PRE DÁVKU |
Minimálna dávka | 20 mcg |
Odporúčaná dávka | 50 mcg |
Vysoká dávka |
100 mcg
|
VEDĽAJŠIE ÚČINKY PEPTIDU
V skutočnosti neexistujú žiadne významné vedľajšie účinky peptidu ani alergické reakcie, interakcie, alebo dokonca závislosť. Počas užívania peptidu Oxytocin neboli zaznamenané časté vedľajšie príznaky niektorých peptidov, podobné chrípke. Podľa užívateľov toto prirovnanie predstavuje nežiadúce efekty ako napr. letargia, závraty a bolesť hlavy, ktoré sú spojené s užívaním pomernej väčšiny peptidov. Niektorý užívatelia uvádzajú, že po aplikácii peptidu pociťovali únavu a svrbenie v mieste aplikácie. Posledný uvedený nežiadúci účinok môže byť len počiatočná reakcia organizmu uživateľa na užívanie peptidu. Peptidy ovplyvňujú ľudí rôznymi spôsobmi a opatrnosť je vždy nutná. Budúci výskum môže odhaliť rizikové faktory, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
Komentáře